Život

Samotné vyslovenie tejto choroby naháňa zimomriavky a strach. O to viac ,pokiaľ ste si ňou sami prešli alebo niekto blízsky z rodiny, viete koľko strachu prináša. Montana Brownová, dnes 24- ročná slečna si preskákala túto chorobou rovno dvakrát. Ešte ako maličkej jej diagnostikovali rakovinu spojivového tkaniva, je to ojedinelá forma.

Ako dieťa , Montana porazila rakovinu dvakrát. Prvýkrát vo veku len 2 roky  a potom sa jej znovu vrátila ako 15- ročnej. Počas tejto dlhej cesty snívala , že keď vyrastie, bude z nej sestrička na pediatrii. V ten týždeň, počas Childhood Cancer Awareness Month sa Montane naplno splnil sen, že sa vráti späť na pomoc deťom a pripojí sa do tímu sestričiek v špecializovanom rakovinovom centre AFLAC v Atlante.

Boj nad rakovinou sa jej podarilo vyhrať aj druhykrát . Nebolo to ľahké, nápor na psychiku, pobyt v nemocnici . Našťastie toto všetko, čo videla navôkol a sama na vlastnej koži zažila,  ju motivovalo, aby sama začala pomáhať deťom s rovnakým osudom. Rozhodla sa, že bude zdravotná sestra.

„ V nemocnici sa o mňa sestřičky vždy pekne starali, chápali moje potreby a súcitili. Ich správanie, láska a podpora mi najviac pomohli v týchto ťažkých časoch a za zo im vďačí aj moja rodina.“ Porozpravala svoje pocity pre ABC. „Pochopila som, že chcem aby sa aj môj život uberal takým istým smerom a aby som mohla aj ja ďalej rozdávať lásku, starostlivosť a všetko, čo im môže pomôcť.“

Z malej Montany vyrástla krásna slečna, ktorá pracuje ako zdravotná sestra a práve preto, čo ju v živte postretlo a zasiahlo, môže ďalej pomáhať onkologickým detským pacientom. Dodáva radosť a nádej deťom, ktoré stále bojujú o svoj život.  Práve ona mienila byť tou osobou, ktorá vie čo prežívajú tie deti, pretože tu bola a aj bude.

„Ani vo sne by mi nenapadlo, že raz ako 24ročná si splním svoj ďaleký sen a vrátim sa späť do tejto nemocnice a nie ako pacient ,ale ten, čo pomáha pacientom. Veľmi sa z toho teším  a som ohromená, že som pod vedením takejto organizácie.

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

zdroj: facebook.com / correiobraziliense.com.br

Read More...

Táto žena sa sa podelila s príbehom o vedúcom predajne, v ktorej pracuje. Je to jeden z mnohých krásnych príbehov ukazujúce, ako ľudia dokážu byť dobrí. Ak ťa tento príbeh tiež dojal, podeľ sa s ním s rodinou a priateľmi.

„Najprv som chcela vysvetliť, ako vyzerá vedúci predajne, v ktorej pracujem. Je 190 cm vysoký a vyzerá na tvrďasa, ale v skutočnosti je to veľmi príjemný chlap, a tu je príbeh o tom, aký je naozaj. Pracovala som v predajni po dobu siedmich mesiacov, keď prišla žena s dvoma deťmi. Jednému z nich boli asi 2 roky a ďalšiemu asi 5 rokov. matka vyzerala vydesene, vlasy mala strapaté a bolo viditeľné, že dlho nespala. prišla za mnou a spýtala sa, či môže hovoriť s vedúcim predajne a aby som ho poprosila, či môže prísť.

Pracovala som v ten deň pri pokladni a nemali sme veľa zákazníkov a tak som mala medzi obsluhou jednotlivých zákazníkov chvíľu času. Počula som, ako žena hovorí s vedúcim obchodu. Hovorila, že utiekla od svojho manžela, ktorý ju bil, a teraz býva v inom byte, ktorý našla s pomocou svojich priateľov, ale nemá nič na jedenie. Spýtala sa ho, či jej môže pomôcť. Vedúci obchodu jej povedal, aby si nákupný vozík vyplnila jedlom a aby potom prišla k mojej pokladni. Povedal jej tiež, aby šla do reštaurácie a vzala si a svojim deťom niečo na jedenie. Keď sa po pol hodine vrátila späť a prišla k pokladni, zavolala som vedúceho.

Keď dorazil, povedal mi, nech všetko spočítam ako obvykle, a potom vytiahol peňaženku a zaplatil za všetko. Potom mi povedal, aby som prišiel do jeho kancelárie a čakala tam na neho. Povedal mi, že chce, aby som jej pomohol zabaliť všetko do auta a dal jej list papiera, na ktorý niečo napísal. Dal mi ten list a ja som odprevadila ženu do auta. Tam som jej dala ten list, ktorý som jej mala odovzdať. Začala plakať, a spýtala som sa jej, či môžem vedieť, čo je tam napísané listu.

Napísal jej, že je mu veľmi ľúto, že sa nachádza v takej situácii, a že ak bude potrebovať prácu, môže sa vrátiť za pár dní vrátiť do predajne. A v prípade, že bude potrebovať niekoho na stráženie detí, môže mu zavolať a on sa to pokúsi zariadiť. Netreba dodávať, že žena do predajne za pár dní prišla a je to veľmi milá žena, ktorá tu doteraz pracuje. To je jeden z mnohých dôvodov, prečo mám radosť z toho, že tu pracujem tu a zdá sa mi, že mám najlepšieho vedúceho na svete. “

Nezabudnite článok zdieľať aj s vašimi priatelmi na facebooku!

Read More...

Táto žena z Afganistanu menom Aisha Mohammadzai sa zaručila o rozruch vo svete. Jej zohavená tvár sa objavila na obálke magazínu Time. Život ženy v takýchto krajinách často nie je vôbec ľahký. Všetko sa to začalo odohrávať ,keď Aisha mala 12 rokov. Žila len s otcom, mama zomrela ešte keď bola batoľa. Bohužiaľ, otec nemal peniaze , ktoré potreboval a preto ju predal jej budúcemu manželovi.

Toto obdobie pre mladé dievča bolo neopísateľnou ranou, mladé dievča muselo zvládať teror ako fyzický, tak aj psychický. Akoby toho nebolo málo, nevyhla sa ani se*uálnemu zneužívaniu celej rodiny zo strany manžela. Po 4 rokoch si uvedomila, že viac už takto žiť nemôže a preto sa pokúsila utiecť. Bola to jej jediná nádej ako sa dostať z tohto pekla. Za svoj útek mohla zaplatiť životom. No čo čert nechcel, chytili ju a jej život sa ďaľších 5 mesiacov odohrával vo väzení, tak trestajú ženy za útek. Avšak to, čo prišlo potom, bol asi väčší trest ako väzenie, pozrite sa čo sa stalo po návrate k manželovi, kde ju poslali. Ten obraz zamrazí.

Celý tento indcident jej spôsobil jej vlastný manžel. Mal viac rokov ako Aisha a to o dosť, veľmi sa nahneval a za to, čo spravila vymyslel, že ju priviaže k stromu, kde s pomocou jeho kamarátov spáchal tento ohavný čin. Za to, čo spravila, to všetkým pripadalo správne, tak jej odrezali uši a nos. Dievča omdlelo.

Potom, ako sa dostala späť k vedomiu ju našiel pracovník americkej armády.

Príbeh tejto ženy sa prvýkrát objavil v Daily Beast, kde žiadali podporu doktorou, aby pomohli Aishi. Grossmanová nadácia z Kalifornie sľúbila uskutočniť operáciu na rekonštrukciu jej nosa. Začali jej vybavovať víza, aby mohla prísť do Ameriky. Tento proces operácii trval 10 mesiacov a boli ochotní ju operovať zadarmo. V Amerike našla novú rodinu, ktorá jej pomáha zabudnúť na túto príšernú skúsenosť.

Vďaka jej úteku konečne môže žiť normálny život. Ako sama tvrdí, niečo stratila a niečo získala. Spravila by to znova, aby svojím posolstvom mohla dodávať odvahu aj ostatním ženám v podobnej situácii ako bola ona sama. Zúčastňuje sa stretnutí a konferencií, kde rozpráva svoj príbeh.

Nikto nemôže za to, kde sa narodí, tak prečo by sa ľudia mali správať takto? Ženy sú krásne a treba si ich vážiť.

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

zdroj: lifeexamples.blogspot.sk

Read More...

Axton Betz-Hamilton prehovorila o tom, ako zrada skoro zničila celú jej rodinu a najmä jej život.  Týždne pred tým, ako mala tínedžerka Axton Betz-Hamilton nastúpiť do druhého ročníka na univerzite, sa veľmi tešila na to, ako sa presťahuje do svojho vlastnému bytu.

Bol rok 2001, Axton mala 19 rokov a konečne si prenajala slušný byt, ktorého vlastníci jej dovolili, aby si priniesla so sebou aj svoje dve mačky.  Proces sťahovania bol úplne normálny až dovtedy, pokiaľ jej neprišiel list od elektrárenskej spoločnosti o tom, ako musí zaplatiť zálohu vopred, pretože má zlý úverový rating. Brala to ako formalitu a preto sa rozhodla požiadať o výpis z účtu.

O 6 týždňov neskôr jej dorazila hrubá obálka. Obsahovala 10 strán a isté „kreditné skóre“, ktoré dosiahla.

„Na papieri sa písalo, že moje skóre je 380. Zo školy som bola zvyknutá, že už 100 bodov bolo veľa, takže som si povedala, že na tom nie som tak zle. Lenže potom som si všimla zoznam stoviek kreditných a debetných kariet. Len 2% ľudí malo nižšie kreditné skóre ako ja. V tej dobe som mala iba 19 rokov. Nikdy som nežila mimo domu a nezobrala som si žiadny úver no a namiesto toho som mala vo svojom mene stratu stovky tisíc dolárov. Písalo sa, že to takto ide už od roku 1993,“ dodal Axton, „len som plakala a plakala, a myslela som si, že už nikdy nebudem nič vlastniť.“

Axton vyrastala na farme mimo mesta Portland v Indiane, a bola trošku izolovaná od sveta. Jej otec vlastnil miestny obchod a mama Pam bola účtovníčka. 10 rokov predtým, ako sa stal tento incident sa stalo to, že jej rodičom niekto odcudzil peniaze, no teraz sa stretla ona sama s týmto a urobila to, čo by urobila väčšina dospievajúcich dievčat v jej situácii. Zavolala svojej mame.

„Veľmi som plakala do telefónu, keď som mame hovorila to, ako nikdy nebudem mať svoj vlastný dom, auto, proste nič. No ona nebola veľmi emotívna, povedala mi, že sa musím s tým naučiť žiť. Šla som na políciu, ale prišiel som odtiaľ akurát tak s papierom pre banku, ktorá by mala vysvetliť čo sa stalo. No a tak som svoj život trošku zasvätila tým, že som chcela vypátrať zlodeja, a chcela som si vyčistiť svoj rating. No zdalo sa, že zlodej je vždy o krok vpred.“

V roku 2013, tesne predtým, než získala doktorát v štúdiu o ľudskom rozvoji a rodine, prišla veľká rana. Mama mala akútnu lymfocytovú leukémiu, veľmi zriedkavú formu rakoviny a zostávalo jej len niekoľko mesiacov.

„Jedného dňa mi zavolal otec, že nezostáva veľa času, mám prísť do nemocnice. Bola som už dlhšie zasnúbená, tak som sa rozhodla, že svadbu urobíme narýchlo v nemocnici, aby to mohla vidieť aj moja mama.“ 6 mesiacov po tom, ako Pam diagnostikovali rakovinu a 36 hodín potom, ako videla rýchlo svadbu svojej dcéry, vo veku 66 rokov zomrela.

Neskôr pri triedení jej vecí Axton zistila veci, ktoré jej úplne rozhodili jej život.
„Jedného dňa mi otec zavolal, že našiel kreditnú kartu z roku 2001, ktorá bola ukradnutá a bol nahnevaný.  Myslela som si, že to je v poriadku až do chvíle, keď mi povedal, že kreditná karta sa nachádzala v boxe s mojím rodným listom. Krvi by ste sa mi nedozerali. Mala P.O.Box adresu, ku ktorej mala prístup len moja mama. Ako sme tak prechádzali jej ďalšími vecami zistili sme, že to ona nám ukradla vyše 500.000 dolárov.

Prestali sme za ňou smútiť. Ako môžete trúchliť za niekým, koho ani nepoznáte? Ako dlho to ešte chcela vôbec tajiť? Zistili sme, že mala rôzne identity, vydávala sa za iných ľudí a vlastnila menšie spoločnosti. Je možné, že niekde v inom štáte žila úplne iný život. Môj otec strávil 46 rokov s niekým, koho nikdy skutočne nepoznal. Kebyže toto zistím o svojej mame a ešte žije, oznámila by som to polícii. Mám doktorát zo psychológie, ale na jej tvári nebolo vidieť ani trošku viny. Myslím, že trpela nejakou formou psychopatie.“

Pam Betz bola po smrti spálená a chcela, aby jej urnu mala jej dcéra. Tá si ju položila na rímsu nad kozubom, a zakaždým, keď sa dozvie o svojej matke niečo nové, cíti, akoby urna kričala.

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

 

zdroj: mirror.co.uk / image: Axton Betz- Hamilton

Read More...

Read More...