Keď 36-ročnú Anniko zo Švédska pozvali na stretnutie spolužiakov, trochu ju to prekvapilo. Dojmy zo spolužiakov neboli pre ňu najpríjemnejšie.
Žena opísala svoje skúsenosti na Facebooku:
„Drahá trieda 9.B.
Ďakujem za vaše pozvanie na stretnutie po 20 rokov.
Nemôžem uveriť, že už prešlo toľko rokov odvtedy, čo sme končili v škole. Hoci sa hovorí, že všetko bolo včera. Je veľmi dobré, že o týchto rokoch zostali u vás tak krásne spomienky.
Pre mňa toto obdobie stále zostáva veľmi temným v živote.
Možno si spomínate, že v ôsmom ročníku som prešla do inej triedy. A to len preto, aby som nepočula to ticho, ktorým ste vyjadrovali svoj odpor, keď som prechádzala po chodbe; vyhnúť sa vášmu tupému smiechu za mojím chrbtom a chladným pohľadom, ktoré som nikdy neprestala pociťovať počas vyučovania. Niektorí z vás sa o to dôkladne postarali.
Najzaujímavejšie na týchto príkoriach je to, že nikdy nebudú zabudnuté. Dokonca, ani po 20 rokoch. Stále počujem váš piskľavý hlas v hlave, ktorý mi neustále pripomína, že som k ničomu. Samozrejme, vo vnútri viem, že to nie je pravda.
Ale teraz verím, že z vás vyrástli dobrí ľudia. Niektorí z vás už majú deti. Dúfa, že sa nikdy nebudú zobúdzať so strachom, že nechcú ísť do školy. Nikto si to nezaslúži.
P.S. Mimochodom, na miesto toho, aby som utratila peniaze na cestu do Stockholmu, darovala som 2000 dolárov organizácii, ktorá sa venuje školskej šikane.“
Po tomto statuse, mnoho bývalých spolužiakov napísalo Anniko ospravedlňujúci list. Po 20 rokov sa možno ich vzťah trochu zlepší. Buďme k sebe viac úctivejší!
Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.
