Väčšina mladých rodičov tento problém dokonale pozná – ako naučiť dieťa spať samotné? Jednou z najpopulárnejších metód je postupná príprava dieťaťa na to, že už nebude spať v posteli spoločne s rodičmi.
Istá matka z USA, ktorá má aj svoj blog, napísala list z perspektívy novorodenca:
Milá mamička,
Ničomu nerozumiem.
Už som si zvyklo na to, že zaspávam v tvojej náruči. Každú noc som ležalo vedľa teba a sladko zaspávalo. Tak blízko, že som počulo tlkot tvojho srdca – to ma vždy upokojilo a pomohlo mi zaspať. V tvojom objatí som sa cítilo bezpečne. Keď som sa zobudilo, pretože mi škrkalo v bruchu alebo mi bola zima, stačilo sa k tebe len pritúliť.
Tento týždeň je ale všetko inak.
Každú noc to bolo rovnaké. Prikryla si ma obľúbenou perinkou, dala si mi pusu, zhasla svetlo a odišla. Najskôr som nechápalo, čo sa deje a nevedelo som, kam si zmizla. Veľmi som sa zľakol a muselo ťa okamžite zavolať. Bolo som tak smutné, mamička. Tak veľmi ťa potrebujem. Nikdy som taký pocit nezažilo. Kde si mamička?
Nakoniec si prišla späť! Myslelo som si, že si ma už navždy opustila. Natiahlo som k tebe ruky, ale ty si si ma nevzala do náručia. Nechcela si sa mi ani pozrieť do očí. Povedala si len, aby som sa nebálo a spalo. Znovu si odišla.
Tak sa to dialo celú noc. Odišla si, ja som kričalo, aby si sa vrátila. Vždy som muselo plakať dlhšiu dobu, aby si sa vrátila. Nerozumelo som tomu. Prečo ma cez deň berieš do náručia a nechceš pustiť? Keď ťa potrebujem cez deň, vždy si nablízku. Keď ale príde noc, opustíš ma. Prečo ???
Po niekoľkých nociach volanie a nariekanie vzdám. Nakoniec už nemám silu plakať a kričať. Bolí ma v krku, hlava, pľúca a najviac srdce … Nerozumiem, prečo mi nechceš pomôcť. Tak veľmi ťa potrebujem mamička. Už som potichu, ale stále mi neskutočne chýbaš …
Tieto slová rozdelila rodičov na 2 tábory. Čo si myslíte o jej blogu vy? Ak súhlasíte, zdieľajte tento článok!
