V čase nacistov bolo Nemecko veľmi zvláštnou krajinou, v ktorej uctievali rasovú hygienu, najmä medzi národnou elitou. Členovia NSDAP a SS si museli hľadať manželky len so špeciálnym certifikátom, ktorý potvrdzoval, že žena absolvovala špeciálnu školu na prípravu manželiek.
Čo sa tam teda museli učiť?
Prvá takáto škola bola otvorená v roku 1937 a do roku 1944 sa počet zvýšil na 32 v celej krajine. Všetky vzdelávacie inštitúcie boli v rezorte Gertrúdy Scholz-Klinkovej – vedúcej národno-socialistickej ženskej organizácie.
Kurz bol najskôr nastavený na 6 týždňov (neskôr sa doba trvania zvýšila na dva mesiace). Náklady na neho predstavovali 135 reichsmariek. Ak sa dievča neskôr vydalo za čistokrvného Árijca, rodina získala od štátu úverovú pôžičku vo výške 1000 reichsmariek, ktoré museli byť postupne vrátené. Je však pravda, že pri každom narodenom dieťati sa dlh automaticky znížil o 250 reichsmariek.
Samozrejme, neprijali tam hocikoho. Dievča muselo mať blonďavé vlasy, svetlú pleť, modré alebo zelené oči a výšku asi 180 cm. Výnimky boli len veľmi zriedkavé. Okrem toho, ak ste mali viac ako 1/8 zo židovskej krvi, alebo ak jeden z vašich rodičov mal schizofréniu, možnosť dostať sa tam, bola nulová!
Vzdelávacia inštitúcia deklarovala princípy, ktoré boli známe ešte pred Adolfom Hitlerom, konkrétne „kinder, kirche, küche“ (deti, kostol, kuchyňa). Preto sa dievčatá učili vyšívať, upratovať (v dome i na záhrade), vychovávať deti a rozvíjať sekulárne správanie. Medzi bežnými predmetmi ostali dejiny a politické vedy, rovnako ako aj povinné hodiny telesnej výchovy – dvakrát denne.
Vtedajšia vláda mala značný záujem o rast obyvateľstva. Za každé dieťa dostala rodina mesačný príspevok približne 30 mariek. Veľké rodiny mali zvýhodnenú lekársku starostlivosť. Mimochodom, propaganda priniesla svoje výsledky. Ak sa v roku 1934 narodilo asi 1 milión detí, do roku 1939 sa počet zvýšil o 1,5 krát.
Ženy boli akýmikoľvek spôsobmi nútené, aby zostali doma a vychovávali deti. Tie, ktoré opustili prácu a venovali sa domácnosti, dostali bezúročný úver 600 reichsmarkov. Medzi „ženské zamestnania“ patrili len predavačky a pomocníčky v domácnosti.
Dokonca ani na získanie vysokoškolského vzdelania nemala žena právo. V roku 1934 bolo na nemeckých univerzitách približne 1500 študentiek (pred štyrmi rokmi ich počet bol 32-tisíc). Využilo sa však povolanie v poľnohospodárstve. Pod Hitlerom vznikol program, počas ktorého rodiny dostali záhradné pozemky.
Je tiež potrebné spomenúť, že slobodné nemecké ženy do 25 rokov museli pracovať pre dobro svojej vlasti. Často pracovali ako slúžky alebo niekde na dedinách. Pokiaľ išlo o predstaviteľky nižších tried, boli poslané do pracovných táborov. Tam dostali uniformy s hákovým krížom na rukávoch a museli pracovať najmenej 20 hodín týždenne.
Ako môžete vidieť, nároky v tejto krajine boli veľmi vážne. Dokonca aj z medicíny boli ženy vylúčené len preto, že sa verilo myšlienke – zverovať do rúk žien takéto dôležité povolanie, akým je starostlivosť o zdravie Árijcov, je hlúposť!
Nezabudnite článok zdieľať aj s vašimi priatelmi na facebooku!
zdroj:videoboom.cc
