O tom, že veľkí duchovní učitelia a majstri disponovali nadprirodzenými schopnosťami, poznáme z radu kníh. Tým, ktorí sa o meditácii a duchovné cvičenia nezaujímajú, však môžu tieto príbehy pripadať skôr ako vymyslené historky.
Čo však povedať na to, keď nezvratné dôkazy o neobyčajných schopnostiach meditujúcich mníchov prinášajú sami vedci?
V 80. rokoch sa do odľahlých kláštorov v himalájskych horách vypravil vedecký tím Herberta Bensona z Harvardovej lekárskej školy. Ich zámerom bolo skúmať tamojších mníchov a spôsob, akým ovládajú svoje telá. Vedci sa potom na mieste presvedčili, že mnísi sú skutočne schopní zvýšiť telesnú teplotu prstov na rukách i nohách až o 17 stupňov. Dosahujú toho pomocou špeciálnej meditácie nazvanej Vnútorné teplo (tibetsky Tummy).
Ten istý tím sa tiež zaoberal pokročilými meditujúcími v indickom štáte Sikkim, ktorí zase dokázali znížiť svoj metabolizmus o 64 percent.
Vedci tiež natočili video, ktoré niektoré nadprirodzené schopnosti mníchov priamo ukazuje. Tak napríklad zdokumentovali mníchov, ktorí trávia zimné noci vonku na okraji skalnej rímsy v Himalájach v nadmorskej výške cez 4 500 metrov, kde teploty klesajú pod -18 stupňov, a sú zahalení len do vlneného alebo bavlneného uteráku. Týchto pozoruhodných výkonov, ktoré harvardský tím zaznamenal, mnísi dosiahli vďaka každodenným meditáciám, praktizovanie špeciálnych cvikov a duchovnej disciplíne.
„V kláštore v severnej Indii riedko odetí tibetskí mnísi sedeli pokojne v chladnej miestnosti, kde je teplota okolo štyroch stupňov. S pomocou techniky Tummy vstúpili do stavu hlbokej meditácie. Iní mnísi namočili meter krát dva metre veľké kusy látok do studenej vody (9 ° C) a položili ich na ramená meditujúcich, „stojí vo vedeckej štúdii. Ako jej autori ďalej upozorňujú, takto studené rúcho by netrénovanému jedincovi spôsobilo nekontrolovateľnú triašku. Ak by sa teplota ich tela ďalej znižovala, mohla by nastať smrť. Avšak v prípade skúmaných mníchov začala z mokrých látok v celkom krátkej dobe stúpať para. „Následkom tepla, ktoré mnísi vo svojich telách počas meditácie vyprodukovali, prikrývky uschli zhruba za hodinu,“ uviedli vedci.
Meditáciou k lepšiemu fungovaniu mozgu
V roku 2011 umiestnil vedec a profesor z Univerzity v New Yorku Zoran Josipovič niekoľko prominentných budhistických mníchov pod prístroj magnetickej rezonancie a sledoval potom prietok krvi k ich mozgu, zatiaľ čo meditovali. Takto zistil, že na rozdiel od bežných ľudí mníchom mozog pracuje vyvážene tým, že udržuje obaja nervové obvody, ako vnútorné, tak aj ten vonkajší, simultánne aktívne. „Táto schopnosť stimulovať súčasne vnútorné i vonkajší obvod v mozgu možno vedie k tomu, že mnísi zažívajú harmonické pocity jednoty so svojím prostredím,“ usudzuje Josipovič.
Tiež neurovedec Richard J. Davidson vykonával v roku 2008 výskum na tibetských mníchoch na Univerzite vo Wisconsin-Madisone a zistil, ako meditácia robí mozog týchto mníchov nadľudským. Objavil, že v priebehu desiatok tisíc hodín meditovania môžu dlhodobí praktizujúci mnís dramaticky zvýšiť neuroplasticity a prakticky tak zmeniť štruktúru a funkciu svojich mozgov.
Meditácia ako liek
Podľa vedca Herberta Bensona by lepšie vedomosti o pokročilých formách meditácie mohli v budúcnosti viesť k úspešnejší liečbe chorôb spôsobených stresom. Ľudia by sa totiž mohli naučiť ako pomocou mysle kontrolovať procesy vo svojom tele, o ktorých sa doteraz domnievali, že sa nedajú ovládať. Tento mind-body prístup by spolu s výživou a cvičením mohol byť raz postavený roveň medikamentom, chirurgickým zákrokom a iným druhom klasickej liečby, domnieva sa Benson.
zdroj: anonhq.com
