Modlitba „Otče náš“ je považovaná za jednu z najdôležitejších modlitieb pre kresťanov. Volá sa „Modlitba Pána“, pretože ju naučil Ježiš Kristus, Boží syn, svojich učeníkov vo svojich podobenstvách.
V týchto, naoko jednoduchých slovách, sa ukrýva tajný význam. S týmto textom sa spája množstvo príbehov.
Predpokladá sa, že toto je jediná modlitba, ktorú nestvoril človek. Podaroval nám ju náš Pán.
Text modlitby znie takto:
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno Tvoje,
príď kráľovstvo Tvoje,
buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi,
chlieb náš každodenný daj nám dnes,
a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Lebo Tvoje je kráľovstvo a moc i sláva na Veky vekov. Amen.
Mimochodom, túto modlitbu sa netreba učiť naspamäť, pretože bola daná Ježišom skôr ako príklad. Toto sú slová, ktoré obsahujú prakticky všetky potreby a túžby pre spasenie duše. „Otče náš“ je univerzálna modlitba. Môžeme ju použiť ako požehnanie vo všetkých záležitostiach, taktiež na ochranu pred zlými duchmi a rôznych druhov nešťastia.
Sú známe mnohé prípady, kedy boli ľudia zachránení pomocou tejto zázračnej modlitby. Kresťania pevne veria, že modlitba „Otče náš“ je schopná pomôcť v každej ťažkej minúte, keď ste v nebezpečenstve.
Jeden z veteránov druhej svetovej vojny, nazvime ho Alexandrom, napísal svojej žene list, ktorý nikdy nedostala. Môžeme predpokladať, že sa stratil, pretože bol nájdený na mieste, na ktorom boli umiestnené jednotky.
V ňom muž písal, že v roku 1944 bol obklopený Nemcami a čakal na svoju smrť: „ležal som v dome s ranenou nohou, keď som začul kroky a hovor v nemčine. Vedel som, že teraz zomriem. Naši neboli ďaleko, ale spoliehať sa nich bolo nemožné. Nemohol som sa pohnúť, nie len preto, že som mal poranenú nohu, ale bol som v slepej uličke. Nezostávalo mi nič iné, len sa modliť. Pripravoval som sa na smrť rukou nepriateľa. Keď ma zbadali, vyľakal som sa, ale neprestal som sa modliť. Nemec nemal náboje a niečo rýchlo hovoril svojím kumpánom, keď sa zrazu vychytili a odišli. Predtým ešte hodili k mojim nohám granát tak, aby aby som sa k nemu nedostal. Až keď som dočítal posledný verš modlitby, som si uvedomil, že granát nevybuchol.“
Je potrebné poznamenať, že svet pozná množstvo takýchto príbehov. Aj tí, ktorí nepatria medzi veriacich, poznajú túto modlitbu a používajú ju v ťažkých situáciách.
Pomocou tejto modlitby sa kajali a obrátili k Bohu zlodeji a lupiči. Ale sila modlitby „Otče náš“ nespočíva len pri ťažkostiach, ale tí, ktorí sa ju budú modliť každý deň, ich život bude naplnený dobrom a svetlom.
Veriť týmto slovám, alebo nie – to je na vás, ale pre veriacich je to najdôležitejšia modlitba.
Nezabudnite článok zdieľať aj s vašimi priatelmi na facebooku!
