Keď sa kancelária Brian Hefley Shepardovej presťahovala do nových priestorov, žena zistila, že z jedného okna bol výhľad na vlakovú stanicu. Malá dcérka Briana z toho bola nadšená.
Každý deň stála pri okne a mávala na prichádzajúce vlaky. Po niekoľkých dňoch si malej fanúšičky všimli aj sprievodcovia, ktorí ju tiež zdravili a usmievali sa na ňu. Keď sa blížil vlak, sprievodcovia pískali a dievčatko rýchlo utekala k oknu, aby mohla pozdraviť svojich nových kamarátov.
O 3 roky ale nadišiel prvý deň školy. Dcérka už nemohla zdraviť sprievodcov, aj keď oni stále pískali a pozerali sa do prázdneho okna. Vtedy sa žena rozhodla na papier napísať krátky odkaz: „Začala jej škola!“ Briana si nebola istá, či si niekto odkaz prečíta, ale dúfala, že sprievodcovia pochopia, že na nich dievčatko už nebude mávať každý deň.
Jedného dňa na dvere kancelárie zaklopal neznámy muž. Keď Briana otvorila, zistila, že je to jeden z sprievodcov, ktorý jej dcérku zdravil každý deň. Muž chcel vedieť, čo sa stalo s tou malou blondínkou, ktorá im každý deň zlepšila náladu.
Odkaz bol príliš vysoko a nedokázali ho prečítať. Dovtípil sa, že možno išlo dievčatko do školy a chceli sa uistiť, či je všetko v poriadku. Muž povedal, že pre všetkých sprievodcov bola dôvodom na úsmev. Sprievodca povedal, že jej chceli kúpiť darček k narodeninám, ale netušili, či s tým Briana bude súhlasiť. Ženu tá informácia dojala natoľko, že nedokázala zadržať slzy …
Ich gesto mi vrátilo vieru v ľudské dobro. Na ten okamih nikdy nezabudnem. – napísala Briana.
Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.
