Dobrý sused… Môj kamarát Jozef žije v jednej slovenskej dedine v peknom domčeku so záhradou, má veľmi peknú manželklu a sukničkára suseda. A ten sused mu tú jeho ženu pred časom zviedol. Pýtate sa, čo urobil Jozef, keď zistil, že mu manželka zahýba? Vzal na ňu sekeru? Zmlátil suseda? Rozviedol sa? Samá voda, priatelia…
Jozef ani prstom nepohol, i keď si v dotyčnej dedine o jeho veľkých parohoch štebocú už aj vrabce na stromoch. Náš paroháč večer čo večer navštevuje krčmu a tam v družnom rozhovore s kamarátmi a celkom imúnny voči narážkam na svoje parohy, s vyrovnaným úsmevom na tvári vypije svojich 10 pív. Domov sa nikdy nevracia pred polnocou, aby svoju ženu nevyrušil so susedom.
Nedávno som sa ho spýtal, prečo sa už dávno nerozviedol? Budem doslovne citovať, čo mi povedal:
,,Prečo by som sa prosím ťa rozvádzal? Pre tých 10 minút čo si sused užije s manželkou? Takú perfektnú ženu by som už nikde nenašiel. Skvele varí, v domácnosti nemusím siahnuť na nič, a ešte sa nestalo, že by som nemal čistú košeľu.
V krčme môžem každý deň sedieť koľko chcem a vreckové mám priam kráľovské. Keď sa mi niečo pokazí na dome, tak idem a poprosím suseda o pomoc. Vždy priloží ochotne ruku k dielu a za prácu nevezme ani cent. A keď mám raz za čas chuť tam na to, stačí len kývnuť hlavou a manželka je okamžite v posteli. Kto z tých ostatných blbcov, čo si zo mňa pri pive robia srandu, sa majú tak ako ja? Ani jeden. A k tomu sa nedá už nič viac povedať!”
