Bez ohľadu na to, aký je muž šikovný a silný, žena chce vždy to, aby ju vedel pochopiť a akceptovať. Pokúsili sme sa zistiť, prečo sa niektorým párom podarí vždy nájsť kompromis a iné sa hádajú pre každú maličkosť.
Tím vedcov z Washingtonu vykonal dlhodobú štúdiu rodinných vzťahov na príklade 130 párov. Sledovali ich po dobu 6 rokov odo dňa ich svadby. Záver: páry, v ktorých muži vychádzali v ústrety ženám, boli silnejšie.
Predstavujeme vám manželský pár: Lauren a Steven. Manžel tvrdí, že rovnosť vo vzťahu je kľúčom k šťastnému a dlhému manželstvu, no jeho činy hovoria niečo iné.
Steven: S kamarátmi dnes ideme na rybačku. Odchádzame večer.
Lauren: Ale zajtra ku mne prídu kamarátky. Sľúbil si, že mi pomôžeš s upratovaním. Už si zabudol? Nemôžeš odísť zajtra ráno?
Steven: To ty si zabudla na moju rybačku! Nie, nemôžem odísť zajtra ráno. Odchádzame o pár hodín.
Lauren je nahnevaná a hovorí manželovi, že je egoista. Odíde z miestnosti a Steven je deprimovaný, tak si naleje whiskey a pozerá futbal. Lauren chce, aby sa porozprávali, ale Steven ju ignoruje. Lauren začne plakať a Steven povie, že má nejakú prácu v garáži a odíde. Takéto argumenty sú plné vzájomného obviňovania, kde je ťažké nájsť príčinu. Jedna vec je však istá – Steven nechce robiť ústupky.
Ústupky
V manželstvách sa vyskytujú sťažnosti, výbuchy hnevu aj vzájomná kritika. V prípade, že sa to manželia nesnažia vyriešiť a podceňujú tieto konflikty, ohrozujú tým svoje manželstvo. John Gottman zdôraznil, že 65% mužov len zhoršuje konflikt počas hádky.
Stevenova reakcia naznačuje, že nenačúva svojej manželke. Namiesto toho zaujal obrannú pozíciu a otočil to proti nej. Kritika, obranný postoj, pohŕdanie a ignorácia – signály toho, že muž nebude robiť žiadne ústupky.
Samozrejme, že na tom, aby bolo manželstvo šťastné, by mali pracovať obaja partneri. Väčšina žien to aj robí, no u mužov to je zriedkavejšie. Kvôli tomu, pravdepodobnosť rozvodu u párov, kde muž nie je ochotný deliť sa o moc so svojou ženou, sa zvyšuje k 81%-ám.
Rozdiely v detstve
Všetko sa začína v detstve. Chlapci sa hrajú spolu, sústredia sa na víťazstvo a nezaujíma ich trápenie druhých hráčov. Ak si jeden rozbije koleno, zvyšok tomu nevenuje pozornosť a hra pokračuje ďalej.
Pre dievčatá sú emócie hlavnou prioritou. Ak jedno z dievčat povie: „Ja sa s vami nekamarátim“, hra sa skončila a pokračovať bude až vtedy, keď sa zmieria. Dievčenské hry ich dokážu lepšie pripraviť na rodinný život ako tie chlapčenské.
Samozrejme, že nie vždy to tak je, no v priemere len 35% mužov je obdarených vyvinutou emocionálnou inteligenciou.
Následky na rodinu
Mužom, ktorým chýba emocionálna inteligencia, odmietajú ustupovať svojim manželkám. Majú strach, že stratia svoju moc a tým pádom aj ženy zaujmú podobný postoj ako oni.
Muži s rozvinutou emocionálnou inteligenciou berú na vedomie pocity svojej ženy, pretože si ich vážia a rešpektujú. Keď sa žena potrebuje porozprávať, muž vypne futbal a vypočuje ju. Vyberá si „my“ namiesto „ja“. Snaží sa pochopiť vnútorný svet svojej manželky a to ich spoločne posúva dopredu. Ich uspokojenie zo sexu, vzťahov a života je vo všeobecnosti oveľa vyššie, ako u mužov s nízkou emocionálnou inteligenciou. Ich ženy k ním budú hlboko naviazané.
Taktiež budú lepšími otcami, pretože sa neboja emócií a budú učiť svoje deti, aby aj oni vedeli rešpektovať vlastné a cudzie pocity.
Ako rozviť emocionálnu inteligenciu?
- Hovorte o svojich emóciách: „Som sklamaný“, „Som tak rada“, „toto ťa môže uraziť“.
- Pozorujte a uvedomujte si svoje emócie: “ Som naštvaný“, „Si taká šťastná keď…“.
- Venujte pozornosť emóciám ľudí z vášho blízkeho okolia.
- Nebojte sa ukázať úprimné pocity. Pokojne si poplačte, ak chcete. Smejte sa.
Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.
zdroj: adme.ru
