Na jednej prednáške nám profesor ohlásil novú poslucháčku. Chvíľu na to som zacítila ľahký dotyk na ramene a keď som sa obzrela, uvidela som malú starenku s tak vľúdnym úsmevom, že som sa musela usmiať tiež.
– Ahoj zlatko, volám sa Terézia a je mi 80 rokov, – povedala. – Môžem sa tu posadiť?
S úsmevom som sa posunula a urobila jej miesto.
– Len sa posaďte. Môžem sa spýtať, čo vás priviedlo na vysokú v tak nevinnom veku? – zažartovala som.
– Som tu, aby som klofla bohatého muža a porodila mu kopu detí, – žmurkla na mňa a zasmiala sa starenka.
– A naozaj? Terézia sa mi páčila stále viac.
– No, naozaj je to tak, že som vždy chcela mať vyššie vzdelanie, tak som tu, – hovorila
Po prednáške sme spolu išli do jedálne na obed. Od toho dňa sme celé tri mesiace obedovali spoločne. Terézia sa stala dušou prakticky všetkých študentských zrazov. Všetci študenti si s ňou radi rozprávali a nikdy sa nestretla s nejakou nepriazňou.
Na konci semestra sme ju zvolili, aby za nás vystúpila na absolventskej večeri. Keď išla k tribúne, vypadli jej z ruky papiere s pripraveným prejavom. Snažila sa ich pozbierať, ale nenašla zďaleka všetky.
– Nehnevajte sa, som strašne roztržitá. Kvôli manželovi som prestala piť pivo, lenže po whisky sa opijem oveľa skôr, – žartovala. Tak mi dovoľte prehovoriť len tak, budem hovoriť, o tom, čo si myslím.
Než utíchol smiech, odkašľala si a spustila:
– Neprestávame sa hrať, pretože dospievame. Dospievame preto, že sa prestávame hrať. Sú len štyri tajomstvá mladosti, šťastie a úspech. Musíte sa usmievať a každý deň nájsť v živote niečo veselého. Musíte mať sen. Keď človek prestáva snívať, umiera. Okolo nás je plno ľudí, ktorí sú mŕtvi, ale vôbec to netušia! Medzi starnutím a dospievaním je obrovský rozdiel. Ak je vám 19 a budete sa celý rok len váľať na gauči, bude vám 20. A keď sa ja budem váľať celý rok na gauči, bude mi 88. Nie je nijak zložité starnúť. Aby sme zostarli, nepotrebujeme žiadny talent, žiadne nadanie. Nadanie spočíva v umení nájsť pre seba niečo nové, zmenu. Ničoho neľutujte! Starí ľudia zvyčajne neľutujú toho, čo urobili, ich žiaľ budí to, čo urobiť nestačili. Smrti sa bojí ten, kto má toho žiaľu príliš.
Svoju reč ukončila frázou „S úctou Terézia“. Vrátila sa na svoje miesto a my sme sedeli a premýšľali nad jej slovami.
Po roku získala vyššie vzdelanie, o ktorom tak dlho snívala. A týždeň na to zomrela v spánku. Viac ako dvetisíc študentov prišlo na Terezin pohreb. Prišli uctiť príklad toho, že nikdy nie je neskoro stať sa tým, kým chcete byť.
Nie je nijak zložité starnúť.
Vek je nevyhnutný. Dospievanie je vecou voľby.
Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.
