Zaujímavosti

8 najjedovatejších zabijakov sa na našej planéte. Poznáte ich?

Obyvatelia zvieracej ríše tu boli oveľa skôr ako my, ľudia. Ich pud sebazáchovy im pomohol vyvinúť svoje obranné schopnosti takmer k dokonalosti. Vo svojom svete sa dokážu uchrániť pred predátormi a zároveň si nájsť potravu.

Dnes vám chceme predstaviť niektoré najjedovatejšie tvory našej planéty. Ľudia by bez svojich fyzických zbraní, ako sú pušky, nože alebo palice nemali vôbec šancu na prežitie v súboji s niektorými z nich.

Matka Príroda predstavuje svet veľmi krutý a neľútostný. Prakticky platí „zabi, alebo budeš zabitý.“ Ale práve vďaka tomu si vie udržať rovnováhu medzi narodenými a zosnulými zvieratami aj rastlinami.

Obyvatelia živočíšnej, ale aj rastlinnej ríše si vďaka evolúcii vytvorili obranné mechanizmy a prostriedky pre získavanie potravy. Niekedy sú to ostré zuby a pazúry, inokedy je pred nimi potreba použiť trochu jedu. A my vám dnes niekoľko takých najjedovatejších živočíchov našej planéty predstavíme.

Mamba čierna

Tento nádherný had žije v Afrike. Jeho bežná dĺžka je 2,5 metra, niekedy sa vyskytnú aj jedinci takmer 4,5 metroví. Jej jed je pre človeka smrteľný prakticky do pár minút po uhryznutí, lebo smrteľná dávka je okolo 15 mg, pričom pri jednom uhryznutí sa do tela dostane až 120 mg jedu. Antisérum preto so sebou mávajú ľudia, ktorí predpokladajú, že sa s týmto druhom hada môžu stretnúť.

Bohužiaľ je stále rozšírený názor, že tento had cielene útočí na človeka. Nie je to tak, mamba totiž človeka považuje za najviac nebezpečného a nie za svoju korisť. S ľuďmi do kontaktu prichádza len vtedy, ak nestihne uniknúť a svojim uštipnutím sa iba bráni útoku z druhej strany.

Šípové žaby

Tento názov sa viaže k pralesníčkam, čo sú malé jedovaté žaby, ktoré sa vyskytujú v stredo a juhoamerických pralesoch. Šípové žaby sa im hovorí preto, že ich jed si natierajú indiáni na svoje šípy pred lovom. Zaujímavosťou tiež je, že sa tento jed dá použiť na prefarbenie peria papagájov. Ak papagájovi vytrháte pierka a ranky potriete silne zriedeným jedom, narastie vtákovi miesto zeleného peria oranžové alebo žlté.

Africké včely

Tieto včely vznikli skrížením včely európskej a včely africkej. Sú schopné prenasledovať človeka až pol kilometra a vzhľadom k svojej agresivite od nich môže dostať až 10x viac žihadiel, než od včely európskej.

Tieto včely sú veľmi citlivé na vyrušenie a na hrozbu reagujú až na 20 metrov od hniezda! Ak máte akékoľvek informácie alebo tušenie, že by mohli byť blízko miesta, kam sa chystáte, radšej zmeňte cieľ svojej trasy. Jed zo žihadiel týchto včiel má na svedomí minimálne 1000 ľudských životov!

Jedovatý „slimáčik“

Čeľaď Conidae – homolicovitá – je známa svojimi útokmi na človeka. Na ich jed neexistuje protijed, poranenia sa liečia iba analgetikami. Ťažké otravy môžu spôsobiť smrť v dôsledku obrny bránice a následným udusením.

Medúzy

Jedná sa o triedu pŕhlivcov, v ktorej sa nachádzajú aj druhy smrteľne nebezpečné pre človeka. Tieto medúzy sú tak jedovaté, že vás po popŕhlení zasiahne smrť do troch minút. Zasiahnutý človek má po zásahu bolesti, akoby ho uhryzol žralok. Medúzy majú na svedomí viac ľudských životov, ako napr. žralok alebo krokodíl.

„Banánový pavúk“

 

Tento pavúk je od roku 2010 najjedovatejším pavúkom na svete a vďaka tomu sa tiež dostal do Guinnessovej knihy rekordov. Ak uhryzne človeka, bez podania protijedu sú jeho dni na Zemi zrátané.

Komár

Na záver sme si nechali dvoch zástupcov z hmyzej ríše, ktorí nie sú jedovatí v pravom slova zmysle, teda vám do tela po ich uhryznutí neprúdi jed. Sú však nemenej nebezpeční, preto sa o nich zmienime. Prvým z nich je:

Bodavka

Ako je malý, tak je nebezpečný. Komárov existuje viac ako 3000 rôznych druhov a sú prenášačmi veľmi nebezpečných chorôb, napr. malárie, žltej zimnice, západonílskej horúčky, valtickej horúčky a pasívne tiež lymskej boreliózy.

Tejto muche sa tiež hovorí „bodalka“ a je veľmi nebezpečným prenášačom spavej choroby. Na túto chorobu neexistuje žiadna vakcína a ročne ňou ochorie až 500 000 ľudí! Na jej následky zomiera asi 40 000 z nich.

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

You Might Also Like