Niekedy má viac zmysel to vzdať a hľadať iné riešenia.
Pred viac ako sto rokmi písal americký spisovateľ Wallace Wattles: loviť lososy v jazere, kde žiadni nie sú, úžitok neprinesie. Môžete byť skvelí rybári a mať bezchybnú výbavu, rovnako nič nechytíte.
Rovnako tak pestovať niečo na neúrodnej, piesočnatej pôde nedá žiadny výsledok. Sú iné, úrodné pôdy.
A pokúšať sa nadviazať vzťah s niekým, kto o nás nestojí, nemá žiadny zmysel.
Niekedy to človek aj chápe, ale vynaložil už toľko snahy, obetoval toľko času, kúpil si drahú výbavu a donekonečna polieval piesok vodou, že ho situácia doslova „chytila“.
Odísť sa bojí. Stav večného neúspechu už je pre neho obvyklý.
Každé ráno sa vydáva za tou zlou prácou, k jazeru, kde nie sú ryby. Volá a píše niekomu, kto o neho nestojí a dal to jasne najavo. Šliape na plyn auta, ktoré uviazlo a batéria sa dávno vybila. Čo keby naskočilo …! Nenaskočí. Nepôjde.
Lepšie je zložiť prúty a ísť hľadať iné jazero. Ísť hľadať iného človeka.
Náš čas nie je neobmedzený. Život nie je večný.
Môže sa tiež stať, že cestou neuveriteľného úsilia a sebazaprenia niečoho dosiahneme: na piesku vyrastú akési úbohé kvietky, auto vytlačíme z blata rukami …
Alebo ako v rozprávke nakoniec dosiahneme priazne kúzelnej krásavice. Avšak v tej chvíli, keď sa premenila v ježibabu. A z nás samých sa stane neurotický smoliar.
Kvôli čomu? Pre čo?
Niekedy je potrebné odísť a hľadať iné cesty, iné smery, iná jazerá a inú pôdu.
A tiež iných ľudí, je ich niekoľko miliarda.
Niekto o nás určite stáť bude!
Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.
