Ozajstné priateľstvo dokáže viac, ako si niekedy uvedomujeme a práve tento príbeh je tomu dôkazom. Rozpráva o ňom dnes už dospelá vnučka, ktorá každú sobotu sprevádzala svojho dedka na prechádzke aj napriek tomu, že jej matka tým nebola nadšená. Myslela si, že dievča ako ona by malo tráviť viac času so svojimi rovesníkmi, ale ona vedela svoje. Až po rokoch sa ukázalo, kto mal pravdu.
„Každú sobotu sme spoločne s dedkom chodili pozdraviť jeho známych do domova dôchodcov. Mojej mame sa to ale nepáčilo – hovorila mi, že strácam čas a mala by som ho viac tráviť so svojimi rovesníkmi, ale predsa len bol pre mňa dôležitejší dedko. Vždy mi opakoval, že „Keď človek navštevuje chorých, dodáva im silu žiť.“ … Nikdy na tú vetu nezabudnem!
V domove bývalo veľa osôb, ale najviac si pamätám na Johna – kuchár, Elisu – babičku, Simona – spevák. Každý z jeho kamarátov mal nejakú prezývku, ktorá vyjadrovala charakteristický rys každého z nich. John miloval varenie, Elisa bola naozaj roztomilú a úžasnú babičkou a Simon by mohol prespievať pokojne aj celý deň. Atmosféra v domove bola veľmi príjemná a vždy keď sme zavítali na návštevu, radosť na tvárach všetkých ľudí bolo veľa vidieť …
„Keď človek navštevuje chorých, dodáva im silu žiť.“
„Kde je ten večierok?“ To bola ich prvá otázka a dedko sa, aj keď s ťažkosťami, usmial. Jeho priatelia dostali špeciálne povolenie k návšteve dedka. John upiekol koláč, Simon začal hrať na gitaru a všetci sme spievali. Elisa – Babička sa sebou vzala taky dve vnučky, Anne a Joyce. Boli sme spolu skoro štyri hodiny a ani sme nevedeli ako ten čas rýchlo letí.
Prešiel jeden deň, potom ďalší, a dedkovi sa začalo vracať zdravie. Prešli dva týždne, potom tri a dedko začal chodiť. Dokázal sám jesť a chodiť na záchod. Nikto z lekárov tomu nemohol uveriť.
Lekári hovorili, že je zázrak, že dedko vôbec prežil a potom … ho prepustili z nemocnice domov. Vidieť tento zázrak na vlastné oči bolo jednoducho niečo úžasné. Dedko sa uzdravil s pomocou svojich priateľov. Je to jasné, pretože …
„Keď človek navštevuje chorých, dodáva im silu žiť!“
