Každý z nás potrebuje cítiť ľudské teplo, lásku a starostlivosť. Hovorí sa, že komu sa v živote nedostáva lásky a necíti ju, umiera zaživa. Tento príbeh je o nekonečnej láske, o túžbe prežiť, ale aj o osobnom zúfalstvo bez hraníc. Jej hlavným hrdinom je sotva kilogram vážiace chlapček a jeho milujúci mama.
Džamila Jackson porodila synčeka Zacharyho o celých 12 týždňov skôr, než bol predpokladaný termín. Bábätko vážilo sotva 1200 gramov, a tak ho po opustení matkinej maternice previezli rovno do inkubátora na oddelení predčasne narodených detí. Džamila sedávala pri inkubátore celé dni. Ruku mala stále vloženú vo vnútri a držala bábätko za ručičku.
Nočné zúfalstva
Na noc však museli chodiť mamičky od svojich ratolestí domov. Takmer všetky deti na tomto oddelení trpeli počas neprítomnosti matky nepokojným spánkom, zastavovalo sa im dýchanie, spomaľoval sa srdcový tep. Sestry si už zvykli, že deti vážiace okolo jedného kilogramu jednoducho častokrát neprežijú. Mamičky sa báli a noc čo noc nespali, pretože mysleli na to, či ich bábätko prežilo ďalšiu noc na tomto svete. Inak to nebolo ani s Džamila a jej synom. Chlapček bol nepokojný, mal problémy so srdiečkom a s dýchaním. Akonáhle mama ráno prišla do nemocnice a vložila ruku do inkubátora, problémy prestali a bábätko pokojne spalo a pripravovalo sa na svoj silný nástup do života mimo inkubátor.
Zúfalá Džamila celé dni premýšľala, ale neprišla na nič, ako by synovi nočné útrapy uľahčila. Keď raz večer prišla domov, pri umývaní riadu jej padol zrak na gumové rukavice, ktoré mala natiahnuté na rukách.
Gumová záchrana
V tú noc si Džamila nechala rukavice na rukách. Ráno je naplnila ľanovými semienkami, na konci uviazala, aby sa nevysypali a vzala ich do nemocnice. Rukavicu zabalila do uteráka a zatiaľ čo jednu ruku mala v inkubátore druhú si rukavicu ukryla pod tričko a mala ju tam celý deň. Keď večer odchádzala z nemocnice, ohriatu rukavicu s jej vôňou vložila drobčekovi do inkubátora v nádeji, že teplo, vôňa a dotyk ho aspoň trochu upokojí a bude sa mu lepšie spať. Na druhý deň čakala na Džamilu sestra, ktorá jej šťastne oznámila, že Zachary spinkalo pokojne, nemal žiadne problémy so srdiečkom a ani s dýchaním. Od toho momentu ohrievala Džamila rukavicu pod tričkom celé dni a každú noc ju vkladala bábätku do inkubátora.
Vynaliezavá mama
Sestry požiadali vynaliezavú mamičku, aby urobila rovnaké rukavice pre ostatné mamičky. Džamila začala obšívať gumené rukavice a plniť ich semienkami a každý deň prinášala na oddelení nové a nové rukavice. Kým Zachary z nemocnice odišiel, ušila jeho mama pre ostatné mamičky na oddelení viac ako 100 modelov rukavíc z rôznych mäkkých tkanív.
Rast a vývoj nedonosených a predčasne narodených bábätiek je náročná záležitosť a nie vždy má šťastný koniec. Zdravotné sestry jednoducho nemajú čas, aby sedeli u bábätiek celú noc a držali ich za ručičky. Okrem toho, matkinu vôňu nenahradí žiadna zdravotná sestrička.
Vynaliezavá Džamila má dnes spoločnosť, ktorá vyrába špeciálne rukavice pre predčasne narodené deti a ich matky. Už nie sú gumené, ale šijú je z materiálov, ktoré udržujú teplo. Jej syn Zachary práve prežíva pubertu, ale na svoju mamu je cez problémový vek veľmi pyšný. Tento jednoduchý vynález, ktorého myšlienka vznikla pri zúfalom umývaní riadu, dnes pomáha tisícom detí po celom svete. Ani v prípade, že Vaše bábätko máte doma, rukavice s matkinou vôňou nie sú zbytočné. Spánok bábätka môže byť pokojnejší a bezstarostnejší. Sila lásky je schopná zvíťaziť aj nad tým najhorším.
Nezabudnite článok zdieľať aj s vašimi priatelmi na facebooku!
