Život

Som mamou 3-och detí a pomocou tohto triku sa vyhnem detskému hnevu skôr, než bude neskoro

Deti nemajú rady odpoveď „NIE“.  Toto slovo zvyčajne spôsobí vlnu hnevu, plaču a kriku najmä u batoliat. Detské záchvaty hnevu sa dotknú všetkých a všetkého naokolo. 

Ak nie ste pripravení im čeliť, zažijete dupanie, krik, červenú detskú tváričku, tréning pľúc a samozrejme aj vašej trpezlivosti. Tomu je nateraz koniec. Mamička Paula  našla spôsob akým záchvaty hnevu poraziť už v ich zárodku.

Väčšina rodičov pozná situáciu, keď dieťa nechce ísť poobede spať, alebo keď zatvárajú bazén a dieťa ho nechce opustiť. Paula tvrdí, že kľúčom k predchádzaniu týchto záchvatov je prevencia.

Skúste počítať. Práve to by malo slúžiť ako výstraha pred následkami zlého správania. Počítajte do 10. Rátanie získa pozornosť dieťaťa a ono zbystrí. Metóda funguje nasledovne: povedzte dieťaťu čo sa stane, ak neprestane s neželaným správaním (napr. odídete z parku) a vysvetlite mu čo sa stane ak pri počítaní dosiahnete 10 a ono bude pokračovať v doterajšom správaní. Ak neprestane, prikročte k tomu, čo sa podľa vysvetlenia má stať.

Z dôvodu ich nevyvinutých emócií je pre deti náročné zvládať zmeny. Paula vysvetľuje, že odpočítavanie im pomôže pripraviť sa. Má naozaj zmysel. Zmena môže byť pre ne strašidelná, či znervózňujúca, a to najmä pre batoľatá. Staršie deti dokážu pochopiť zmysel rátania, mladšie deti potrebujú osobitný prístup než „máš len 5 minút“.

Paula zistila, že rátanie pomáha rodičom udržiavať kontrolu nad situáciou, zatiaľ čo deti spracúvajú čas a prichádzajúcu zmenu.

Tento trik Paula používa aj pri zmenách ktoré majú nastať a nemusia byť spojené výhradne so zlým správaním. Jedná sa o situácie napr. keď majú ísť spať, či hopsajú v aute pred odjazdom. Blogerka má tento trik oskúšaný aj na svojom synovi. Zvedavo a niekedy aj šťastne očakáva, čo bude nasledovať.

Poznať osobnosť svojho dieťaťa a spúšťače jeho hnevu sú polovica úspechu. Niektorí rodičia nastolia rutinu aby predišli neželaným návalom hnevu. Iní majú vždy pripravené niečo pod zub, deku a hračku.

Vychovávať dieťa nie je jednoduché. Robte to však najlepšie ako viete bez nepríjemných výbuchov zlosti či smiechu. Veď napokon ani tým sa niekedy nedá vyhnúť.

 

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

Read More...

Zaujímavosti

Českí farmári sekali kukuricu, keď sa nečakane stalo TOTO! To musíte vidieť!

Mal to byť len obyčajný pracovný deň, ale táto nečakaná udalosť všetko zmenila. Nie každý deň máte možnosť vidieť tieto zvieratá zblízka a čo keď je ich dokonca oveľa viac? Našťastie zvieratá stihli utiecť včas. Video pochádza z Nové Vsi u Světlé (okres Havlíčkův Brod).

 

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

Read More...

Zaujímavosti

Psychologička zostavila 10 najlepších spôsobov, ako odhaliť klamára priamo pri čine

Ste na vážkach, či vám človek hovorí pravdu? Ako ho v zápale emócií obviníte, stiahnite sa a chvíľu ho pozorujte. Možno vám dáva 10 nápoved, o ktorých ani nevie.

1. Reč tela

Zamerajte sa na ruky. Klamári často nevedia, čo s nimi, a tak si ich prisedávajú, dávajú ich do vreciek, spájajú ich dohromady alebo ich schovávajú za chrbát. Všímajte si aj tvár, ak túžite dostať pravdivú odpoveď. Majte sa na pozore, keď si dotyčný olizuje pery.

2. Dýchanie

S ľadovým pokojom dokáže sedieť len profesionálny klamár. Väčšinu podvodníčkov tak odhalíte podľa prerušovaného dychu. Sú nervózni, ich krvný tok a tepová frekvencia sa zmení a ich hlas zoslabne.

3. Stuhnutosť

Nepohodlie pri klamaní sa premietne aj do fyzickej roviny – klamári často pôsobia ako voskové figuríny. Bývajú zvláštne stuhnutý a sedávajú v neprirodzenej polohe. Pokrčené ramená, skrížené paže alebo členky klamárové zámery odhalia.

4. Potenie

Všimnite si, že pred stretnutím s významnou osobou si rada ľudí utrie ruky o telo. Nervozita je na vrchole a jedným z jej sprievodných príznakov je práve potenie. Aj tí najzdatnejší klamári sa ťažko ubránia nepohodliu. Nadmerné potenie len tak nezamaskujú.

5. Pohľad

Po stretnutí sa klamárom si len matne vybavíte farbu jeho očí. Nie, že by ste bez tohto poznatku nemohli žiť, pátrať po dôvode, prečo to nevyšlo, môže byť ale zaujímavé. Možno ste narazili na klamára? Práve tomu robí veľký problém udržať očný kontakt. Keď už sa o to podvodníci snažia, zízajú a takmer nežmurkajú. Alebo naopak – kmitajú viečkami ostošesť.

6. Téma hovoru

Klamári majú jediný cieľ – ututlať, aby pravda za žiadnu cenu nevyšla na povrch. Sami ale veľmi dobre vedia, že najefektívnejšie je „horľavú“ tému úplne preskočiť. Odvádza vás váš konverzačný partner pozornosť inam,? Mal by sa vo vašej hlave rozblikať majáčik!

7. Dotyky tváre

Trie si váš náprotivok nos? Možno sa mu začína naťahovať … Myslené s humorom, ale klamári si častejšie než ktokoľvek iný  škrabú nos. A vôbec sa nadmerne dotýkajú svojho tváre. Siahajú si na tvár a krk, zakrývajú ústa a udržujú kontakt so svojimi vlasmi.
8. Prehnané negovanie

Ak sa začne človek naproti vám nezdráha s použitím viet ako „to teraz nie je dôležité“ alebo „prečo to chceš vedieť?“, Máte skoro vyhraté. Je natlačený u svojich hraníc a vy ho môžete víťazoslávne „pritlačiť“ na lopatky.

 

9. Tón a rýchlosť reči

Klamárové hlasivky sú užšie ako u čestného človeka, takže hovorí, ako by bol priškrtený. Môže tiež zrýchľovať tempo reči, koktať a upadnúť do monotónnej hlasovej úrovne.
10. Technológia

Predstavte si, keby sa klamár nemusel zápasiť so všetkými vyššie spomínanými javmi. Neprezradil by sa rečou tela, pohľadom ani dýchaním. Nič príjemné, všakže?
Kvôli technológiám ale táto situácia bohužiaľ nastať môže. Pri komunikácii cez chat má nepoctivec navrch v mnohých smeroch – získava viac času na premyslenie odpovedí aj zháňanie alibi.

Jediným spôsobom, ako „virtuálneho“ klamára odhaliť, je pozorne sledovať charakter jeho správ. Príde vám, že to nie je on? Začína vety neprirodzenými formulkami typu „aby som bol úprimný“ či „to, čo mám skutočne na mysli“? Vstúpte do ofenzívy. Máte totiž veľkú šancu „lapiť“ jedného z ďalších podvodníčkov …

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

zdroj:brightside.me

Read More...

Život

Nervózny muž kričal na dievčatko. O 4 týždne neskôr, keď dostal list, sa rozplakal!

Tento príbeh je jedným z tých, ktoré kolujú po internete už dlhú dobu. Je dosť možné, že bol populárny ešte pred jeho vznikom. Existujú aj verzie, v ktorých je hlavnou hrdinkou žena. Tak alebo onak, tento príbeh poukazuje na to, že keď sme smutní a frustrovaní, často zabúdame na problémy iných ľudí. Dievčatko z príbehu nás preto učia, že by sme mali vždy myslieť aj na pocity ostatných.

Keď som ju prvýkrát stretol na pláži neďaleko môjho domu, bolo jej 6 rokov. Na pláž idem vždy, keď sa mi v živote deje niečo zlé. Dievčatko stavala hrady z piesku alebo niečo také a ja som sa pozeral na ňu a na more.

– Ahoj – povedala mi. Prikývol som na pozdrav. Nemal som ani najmenšiu chuť sa rozprávať s nejakým deckom.

– Staviam si. – Dodala.
– Veď vidím. Čo to je? – Spýtal som sa aj keď ma to vôbec nezaujímalo.
– Ani neviem. Len mám rada dotyk piesku.

To neznie vôbec zle, pomyslel som si a vyzul si topánky. Nad hlavou nám preletel vták – čajka.

– Pre šťastie! – Povedala dievčatko.
– Čo je pre šťastie?
– To je čajka pre šťastie. Moja mamička vždy hovorí, že vtáky prinášajú šťastie …

Čajka letela ďalej. Len tak sám pre seba som si povedal: „Zbohom šťastie, vitaj žiaľu.“ Potom som sa otočil a kráčal preč. Cítil som sa hrozne. Môj život bol hore nohami.

– Akože sa voláš? – Nedalo sa odbiť dievčatko.
– Robert. – Odvetil som – Robert Peterson.
– Ja sa volám Wendy. Mám 6 rokov.
– Teší ma, Wendy.
– Vy ste ale smiešny, pán P. – zachichotala sa.

Aj napriek zlej nálade som sa kráčajúc taktiež začal smiať. Za chrbtom som počul jej dievčenskú chichot.
– Príďte zas! – Kričala – Urobíme si ďalší šťastný deň!

 

Počas nasledujúcich niekoľkých týždňov som musel riešiť veľa problémov, navyše som ešte staral o chorú mamu. Jedného rána svietilo slnko a napadlo mi, že by som potreboval vidieť čajky pre šťastie. Obliekol som sa a išiel na pláž.

Na mieste bol božský kľud. Spoločnosť mi robil len chlácholivý zvuk morských vĺn. Aj keď fúkal studený vietor, rozhodol som sa prejsť, aby som získal späť svoju stratenú rovnováhu.

– Ahoj, pán P. – počul som jej hlas – Nechcete si so mnou hrať?
– Akú hru? – Márne som sa pokúšal zakryť podráždenie.
– Neviem. Poznáte nejakú?
– Čo tak si zahrať šarády? – Spýtal som sa sarkasticky.
– Alebo poďme na prechádzku.

Pri pohľade na ňu som si všimol, že je až nezvyčajne krehká.
– Kde bývaš? – Spýtal som sa.
– Tu, neďaleko. – Ukázala na plážové domčeky.
Zvláštne, veď je zima, pomyslel som si.
– A kam chodíš do školy?
– Nechodím do školy. Mamka hovorí, že máme prázdniny.
Kráčali sme spoločne po pláži. Wendy sa nie a nie zamknúť, ale rovnako som bol v myšlienkach niekde úplne inde. Keď sme sa lúčili, povedala mi, že to bol veľmi šťastný deň. Napodiv som sa tiež cítil lepšie a s úsmevom som prikývol.

O tri dni neskôr som s nesmiernym žiaľom v srdci pribehol na pláž. Nechcel som tam stretnúť Wendy. Na malú chvíľu sa mi zdalo, že som pred jedným z domčekov zbadal jej mamu. Chcel som za ňou ísť a povedať jej, nech lepšie stará o svoje dieťa.
– Počuj, či nemáš nič proti, – povedal som, keď ku mne prišla Wendy – rád by som tu zostal osamote.

Bola veľmi bledá a zdalo sa, že dýcha len s veľkou námahou.
– Prečo? – Opýtala sa ma.

Postavil som sa pred ňu a začal kričať:
– Pretože dnes mi zomrela matka! – V tej chvíli mi napadlo: „Bože môj, prečo jej niečo také vôbec hovorím?“
– Ach tak, – odpovedala ticho – to musíte mať teda zlý deň.
– Áno – povedal som. Aj včera, aj predvčerom. Odíď, prosím.
– Bolelo to? – Spýtala sa.
– Čo že bolelo? – Bol som nahnevaný na ňu aj na seba.
– Bolelo to, keď umierala?
– No jasné, že bolelo! – Nevydržal som. Nevedel som, čo chce počuť a ​​bol som príliš pohrúžený do ponurých myšlienok a pocitov. Odišiel som.

Prešiel mesiac, možno aj viac než som znovu navštívil pláž. Nikde nebola. Mal som výčitky svedomia a hanbil sa. Konečne som si priznal, že mi to malé prostoreké dievčatko neskutočne chýba. Išiel som k domčeku, kde zrejme bývala a zaklopal na dvere. Otvorila mi mladá žena s vlasmi farby medu.

– Dobrý deň, volám sa Robert Peterson a hľadám malé dievča, ktoré si vždy hrala na pláži. Dnes ju nemôžem nikde nájsť.
– Ach tak, Pane Peterson. Poďte ďalej, prosím. Wendy mi o vás veľa rozprávala. To kvôli mne vás večne obťažuje. Prosím prepáčte mi, ak vám to vadí.
– Ale kdeže! Je to úžasné dieťa. – Povedal som a uvedomil si, že takáto Wendy naozaj je.
– Wendy minulý týždeň zomrela, Pane Peterson, na rakovinu. Zrejme vám nepovedala, že je chorá.

Bol som v šoku. Zalapal som po dychu a musel si sadnúť.
– Milovala pláž a keď po mne chcela aby sme sem prišli, nemohla som povedať nie. Cítila sa tu oveľa lepšie. Väčšine dní strávených tu hovorila, že sú to šťastné dni. V posledných týždňoch sa jej stav začal rapídne zhoršovať. – Hlas sa jej zachvel. – Niečo vám tu nechala … keby som to len mohla nájsť … Prosím, počkajte chvíľku, než to nájdem.

Prikývol som a cítil sa ako hlupák. Premýšľal som, čo jej povedať na to, čo mi oznámila pred chvíľou. Podala mi obálku, na ktorej bolo napísané „Pán P.“. Vnútri bol veselý obrázok namaľovaný pastelkami v jasných farbách. Žltá pláž, modré more a biely vták. Na obrázku bolo napísané: „Malá čajka, ktorý ti prinesie šťastie“. Nemohol som sa ubrániť slzám, ktoré sa mi začali valiť po tvári a môjmu srdcu, ktoré zabudlo milovať, sa v okamihu uľavilo.

Objal som Wendinu mamu.
– Je mi to veľmi ľúto. Naozaj ľúto. – Pošepol som jej.

Stáli sme uprostred izby a plakali. Zarámovaný obrázok dodnes visí v mojej izbe. Šesť slov, každé jedno pre každý rok jej života. Darček od dievčatka s očami farby mora a jasnými vlasmi je pre mňa symbolom odvahy, vyrovnanosti a bezpodmienečnej lásky. Darček, ktorý mi navždy bude pripomínať dieťa, ktoré ma naučilo milovať.

 

Tento príbeh poukazuje na to, že keď sme smutní a frustrovaní, často zabúdame na problémy iných ľudí. Dievčatko z príbehu nás preto učia, že by sme mali vždy myslieť aj na pocity ostatných.

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

Read More...

Život

Neuveríte, čo napísal majiteľ reštaurácie bezdomovcovi, ktorý sa každý deň hrabal v odpadkoch

Majiteľ prosperujúcej reštaurácie sa rozhodol, že na dvere umiestni neobvyklý odkaz. Chápe, že nie každý mal v živote toľko šťastia, ako on … „Little Caesar“ patrí k vyhľadávaným reštauráciám, majiteľ má tiež úžasnú rodinu a nič mu nechýba. Nemôže sa sťažovať a teraz sa rozhodol o svoje šťastie podeliť aj s inými …

Zamestnanci si všimli, že jeden bezdomovec často prehľadáva odpadky v blízkosti reštaurácie … Opýtali sa ho, či má hlad, ale muž bol vydesený a utiekol. Preto napísal majiteľ reštaurácie tento odkaz:

„Pre muža, ktorý sa hrabe v našich odpadkoch, aby mal niečo na jedenie, si rovnaký, ako my a máš právo sa najesť. Pozývame Ťa na kúsok pizze a pohár vody. Nemusíš nič platiť a my sa ťa nebudeme na nič pýtať. “

V reštaurácii sa objavili aj zásobníky s vodou pre bezdomovcov a ich zvieratá …

Krásne gesto!
Potrebujeme viac takých ľudí! Súhlasíte?

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

Read More...